Pred 104 rokmi bola Amerika zapojená do dvoch vojen: do jednej svetovej a do druhej lokálnej. Zatiaľ čo v tej prvej proti nej stáli po zuby ozbrojené armády, v tej druhej svojimi zubami ozbrojení hlodavcami.
Kalifornskí sysli veverí sú síce roztomilé zvieratká, ale zároveň aj škodcovia, ktorí dokážu napáchať škody na poliach aj v skladoch potravín, o prenose nákazlivých chorôb nehovoriac. Koncom prvej svetovej vojny títo hlodavci v Spojených štátoch každoročne spustošili úrodu za 30 miliónov dolárov, čo by prepočítané na dnešné pomery zodpovedalo zhruba pol miliarde. V čase vojny táto strata bola obzvlášť citeľná, a tak sa Kalifornia rozhodla konať: Vyhlásila 29. apríl 1918 prvým dňom „Syslieho týždňa“ a po nasledujúcich sedem dní sa pustila do hubenia týchto rozkošných hlodavcov.
Namiesto toho, aby na to najal profesionálnych deratizátorov, požiadal kalifornský komisár pre záhradníctvo George H. Hecke o pomoc školákov. Aj keď „požiadal“ je trochu slabé slovo – predchádzala tomu masívna kampaň, ktorá si v ničom nezadala s vojnovou kampaňou, prípadne s neskorším komunistickým ťažením proti pásavke zemiakovej.
„Milí chlapci a dievčatá,“ začínal náborový leták, „je medzi vami niekto, kto by sa chcel stať členom oddielu amerických chlapcov a dievčat bojujúcich za svojho staršieho brata či bratranca na európskom fronte?“
Leták vyzýval deti, aby v triede alebo v škole dali dohromady oddiel vojakov, napochodovali s ním tam, kde armáda syslov požiera jedlo určené ich bratom a bratrancom, a porazili ju v boji. Hecke ponúkal aj finančné odmeny tým, ktorí za týždeň pobijú najviac syslov – 50 dolárov za prvé miesto, 30 dolárov za druhé a 20 dolárov za tretí. Podkladom pre vyhodnotenie mali byť ufiknuté chvostíky zabitých zvieratiek, ktoré mali deti posielať na Heckeov úrad na sčítanie.
Kampaň bola úspešná, ale hlodavce sú nezničiteľné
Kampaň bola úspešná a americká drobotina do konca Syslího týždňa pobila cez 104 000 hlodavcov – väčšinu z nich postrieľala broky alebo otrávila Heckeovou špeciálnou návnadou (recept na jej prípravu bol súčasťou letákov). Víťaz týždenného súperenia to dotiahol na niečo okolo 3800 chvostíkov.
Hecke ale zle odhadol rozsah masakru a ešte pred koncom týždňa priniesol denník Sacramento Union správu o „výraznom zápachu, ktorý začal prestupovať kanceláriami štátnej záhradníckej komisie v dôsledku nahromadenia chvostíkov“.
Trochu to pripomína takzvaný kobrí efekt, kedy Briti svojho času v snahe znížiť počty kober v indickom Dillí platili za každého zabitého hada odmenu. Keď však zistili, že Indovia kobry chovajú vo veľkom, aby si ich následným zabitím privyrobili, vyplácanie odmien zastavili. Chovatelia následne kobry vypustili na slobodu, čím sa problém s jedovatými hadmi naopak ešte zhoršil.
To sa v prípade kalifornských syslov síce nestalo, chlpaté zvieratká ale masaker nakoniec prežili, vyhubené neboli a na úrode amerických farmárov si pochutnávajú dodnes.
