Dušičky sú sviatkom, ktorý sa nesie v znamení spomínania. Kde sa vlastne vzali a aké tradície sa s nimi spájajú?
Kde sa vlastne vzali súčasné Dušičky
Dušičky je ľudový názov pre deň, ktorý sa správnejšie nazýva Spomienka na všetkých verných zosnulých, prípadne Pamiatka zosnulých. Pripadá na dátum 2. novembra, čo je deň liturgického roku, keď sa cirkev modlí za duše v očistci.
Nejedná sa však o pôvodne kresťanský sviatok. Dnešné Dušičky majú korene v prastarých keltských rituáloch. Kelti totiž začiatkom novembra tradične oslavovali nový rok. Tento sviatok sa nazýval Samhain.
Práve Samhain je tak predchodcom nielen tradičných českých Dušičiek, ktoré vzišli z potreby cirkvi navrúbľovať na pôvodné zvyklosti vlastnú symboliku, ale aj anglosaského Halloweenu. Tým, kto prvýkrát nariadil oslavovať konkrétne Pamiatku všetkých verných zosnulých bol už v roku 998 benediktínsky opát Odilo kláštora v Cluny,
Ako sa oslavuje Dušičky nielen v Česku
A hoci tak Česko patrí k štátom, ktoré sú prevažne ateisticky zamerané, štatistiky hovoria, že túto kresťansky upravenú tradíciu u nás dodržuje okolo 80 %. Ide skrátka o tému, ktorá sa dotýka väčšiny z nás a je pre nás určitým spôsobom citlivá.
Ostatne tuzemské Dušičky majú trochu iný rozmer ako spomínaný Halloween. Ten sa podľa mnohých už premenil na nie príliš vkusný karneval.
V strednej Európe je naproti tomu predovšetkým zvykom počas tohto dňa hlavne navštevovať cintorín a položiť rôzne dekorácie na hrob. Väčšinou sa jedná o kvety. Predtým sa tiež peklo pri tejto príležitosti zvláštne pečivo, ktoré sa následne rozdávalo chudobným. Tradičným symbolom je potom sviečka, ktorá symbolizuje vieru vo večný život.
Ovšem pozor, aj v tomto prípade sú zrejmé zvyšky pohanských rituálov. Starí Kelti totiž tiež zapaľovali pri príležitosti Samhainho ohňa. Duša mŕtvych sa v ňom mala ohriať a stráviť noc s tými, ktorí na tomto svete ešte zostali.
